Toto je môj osobný príbeh, v ktorom ma tzv. zdravá strava takmer doviedla do hrobu. A jej následky som musel naprávať 3 roky. Nech vám všetkým slúži ako varovanie pred tým, keby ste sa čo i len pokúsili začať zdravo žiť.

Čo bolo predtým

Čo sa týka mojej kariéry, tak tá nie je až tak podstatná. Vypracoval som sa z absolútnej nuly v roku 2001 postupne až do top manažmentu. V rôznych firmách, od IT, cez logistiku a finančníctvo. A v roku 2009 som svojou hviezdnou kariérou tresol, a nastúpil na cestu podnikania. Lebo zamestnanie bola nuda. Nasledovalo niekoľko divokých a zároveň úžasných rokov, ktoré ma presvedčili o tom, že som sa dal na správnu cestu.

Idem žiť zdravšie

V posledných rokoch som sa živil prevažne ako lektor na voľnej nohe. Prešli mi cez ruky tisíce ľudí, pri ktorých som sa aj ja naučil mnohé. A z pohľadu tohto blogu bolo zaujímavé obdobie od roku 2014, keď mi čoraz viac ľudí začínalo hovoriť, aby som začal žiť zdravšie. A hádajte prečo? Lebo som pred nimi vykonal smrteľný hriech – dal som si Red Bull! Ten toxický nápoj, od ktorého zomierajú delfíny, a ktorý rozleptáva orgány divokých volaviek v Afrike. A takmer v každej skupine ľudí sa objavilo stvorenie, ktoré malo nevyhnutnú túžbu presvedčiť ma o tom, že žijem nezdravý život. Napriek tomu, že cez prestávky nemali problém ťahať jednu cigaretu po druhej, a cez obed nevyžili bez piva či 5 káv. A keď som im spomenul, že som počas posledných desať-pätnásť rokov predtým pil aj 3-4 redbully denne, chlastal na každej párty a spal tak 6 hodín denne, tak ma išli zachraňovať ako posádku Titanicu. To, že som za celý ten čas nemal žiadnu vážnejšiu chorobu, ich nezaujímalo, alebo to zvádzali na náhodu. Čudná to náhoda, trvajúca 10-15 rokov… Najmä keď v našej rodine boli všemožné chronické choroby, či úmrtia na infarkt a rakovinu.

A potom to prišlo

Po dlhšom čase som sa ale nechal zlomiť, pretože môžete byť silní ako chcete, ale ak počúvate nezmysly dostatočne dlho, tak im časom aj uveríte. Presne podľa nacistického hesla:

Stokrát opakovaná lož je pravda.

A tak som sa aj ja začal strachovať o svoje zdravie. Najprv som obmedzil nákup potravín len na bio. Potom som úplne vysadil Red Bull aj všetko, čo malo kofeín, lebo predsa to je najväčší satan na svete, ktorý spôsobuje globálne otepľovanie. Časom som sa na weboch rôznych zmrdov dočítal o tom, ako je škodlivý cukor, mliečne výrobky, pečivo, či kadečo ďalšie, a všetko som to prestal jesť. A začal som jesť kvantá zeleniny. A šaláty. A prelievať sa vodou. A samozrejme jesť čoraz viac vitamínových a iných doplnkov stravy. Keď už vraj v tej zelenine nič nie je, ale aj napriek tomu je vraj zdravá. Napriek stále sa „zlepšujúcim“ stravovacím návykom som sa postupne cítil horšie a unavenejšie, lepili sa na mňa choroby jedna za druhou, a začali sa mi kaziť zuby.

Pamätáte sa na poučku komunistických lekárov, že keď chcete byť zdraví, tak musíte jesť veľa ovocia a zeleniny? Aj toto prispelo nakoniec k totálnemu kolapsu môjho tela, keď som si počas 1-mesačného cestovania išiel od toho všetkého oddýchnuť. Išiel som na Sibír, krížom od západu na východ. Veľa som nespal, lebo som toho chcel veľa zažiť. A zážitkov bolo veľa, aj keď to občas vyžadovalo absolvovať šialenosti ako 26-hodinovú jazdu namačkaný s ďalšími 13 ľuďmi v dodávke pre 8 osôb. Pár rokov predtým by som to bez problémov zvládol.

Tentokrát to však bolo inak

Pár dní pred koncom cesty som bol už unavený, a išiel som sa najesť ako zvyčajne a potom si pospať. Lenže po tom jedle som sa začal náhle silno potiť, začal ma ukrutne bolieť chrbát, a bolo mi striedavo chladno aj teplo. Až neskôr som sa dočítal, že takto sa prejavuje mŕtvica. U mňa to našťastie bolo niečo iné. V ďalekovýchodnej nemocnici, mimochodom štátnej a na lepšej úrovni ako u nás na súkromných klinikách, mi dali infúziu, spravili rozbory krvi a niekoľko ďalších vyšetrení, a poslali ma vyspať sa. Lebo mi nič nenašli (a mali pravdu). Problém však bol, že na druhý deň som nevedel prejsť ani 50 metrov bez toho, aby som sa nezačal ukrutne potiť, a nemal silný pocit na vracanie. Po ďalších 3 dňoch som sa s vypätím síl dostal horko-ťažko domov.

Krížová cesta po lekároch

Po vystriedaní 4 bratislavských pohotovostí za 5 dní naši lekári nenašli nič. Tak isto ako v Rusku, v mestečku na konci sveta, len im to trvalo 3x dlhšie. Krv som mal ideálnu, a to dokonca tak, že mi vraveli, že takú ideálnu krv v živote nevideli – všetky ukazovatele som mal v strede ideálneho pásma! Len s takým drobným problémom, že som po vlastných nevedel prejsť ani 50 metrov. Nevediac, čo so mnou, to začali zvaľovať na psychické problémy. Čo je fráza, ktorú hovoria, keď nevedia čo Vám je, ale nechcú vyzerať ako idioti. Bledého ako stena, a neschopného sedieť samostatne ani na stoličke, sa nado mnou zľutovali a zobrali ma na neurológiu na Mickiewiczovej v Bratislave.

Po týždni experimentovania s infúzkami, vyšetreniami či odberom tekutiny z miechy, ma aspoň postavili na nohy. Doteraz si pamätám, ako ma viezli na CT-čko na vozíku… Výsledok si však len tipli – prudká únava a podvýživa. Nevedeli síce, čo presne robia, ale aspoň to priznali a dali zo seba to najlepšie čo vedeli. Čo bolo pre mňa symbolom ľudskosti a doteraz si ich za to vážim. S tým, že som počas prvých dní schudol asi o 12-13 kg, na cca. 57 kg. Dosť problém, keď už aj predtým bol človek dosť chudý, a mal výšku 180 cm. Norma je 75 kg.

Čo bolo potom

Nasledoval ďalší mesiac, počas ktorého som bol schopný akurát tak ležať, jesť a spať. A keď som po mesiaci opäť začal školiť, tak to bolo utrpenie. Keď sa vás účastníci spýtajú, či vám je dobre, pretože ste za posledných 5 minút trikrát zmenili farbu, tak si už začnete uvedomovať, že niečo nie je v poriadku… A v jednom z tých okamihov ma napadla kacírska myšlienka – nepôjdem na obed, a namiesto toho si pôjdem do najbližšej Billy kúpiť najchemickejší majonézový šalát s rožkami, aký budú mať. Presné meno neviem, pamätám si len, že som na obale napočítal 37 éčok. A k tomu 2 rohlíky z tej zlej zlej bielej múky, ktorá spôsobuje rakovinu mozgu a zemetrasenia v Karibiku.

Myslel som, že ma to po zjedení úplne položí, ale namiesto toho sa stal presný opak – začal som sa cítiť lepšie, a za celé poobedie som ani nezmenil farbu! Týmto okamihom sa začal rodiť môj odpor k tzv. zdravej strave, a začal som viac študovať a preverovať polopravdy tohto sveta. Týmto ďakujem českej Bille v Brne za chemický zázrak, ktorý ma postavil časom na nohy.

Koľko to trvalo

Trvalo mi vyše roka, kým som začal znova priberať, a mohol som znova začať športovať a skúšať robiť všetko ako normálny zdravý človek. Kým odozneli všetky príznaky, ako zaľahávanie v ušiach, brnenie na hrudi či v končatinách, náhodné kŕče v tele či bolesti chrbta, tak to trvalo ďalšie 2 roky. Keď som napr. v auguste 2017 znova začal chodiť do posilňovne, tak som mal problém na lavičke odcvičiť 8 opakovaní tlakov s prázdnou tyčkou. S hučaním v hlave, zaľahávaním v ušiach a praskaním v chrbte. Dnes, v auguste 2018, už odcvičím niekoľko sérií so svojou vlastnou váhou. A konečne moja hmotnosť prekročila aspoň 70 kg.

Dokopy teda vyhrabávanie sa z následkov trvalo 3 roky. Dosť dlho na to, aby som si doživotne zapamätal, že zdravá strava je len mýtus, slúžiaci iba k naplneniu peňaženiek určitých indivíduí. Za každú cenu. A ako varovné znamenie toho, aby som sa v živote k tomu nevracal naspäť.

Ako žijem teraz

Momentálne jem to, čo mi chutí, a neriešim moc, či je to zdravé alebo nie. Alkohol už nepijem vôbec, lebo mi to jednoducho prestalo chutiť. Red Bull pijem znova, aj keď oveľa menej ako predtým. Jediné, na čo si dávam pozor, je to, aby som mal pestrú stravu. A aby som jednu neuvalil ďalšiemu idiotovi, ktorý sa ma bude pokúšať presviedčať o tom, čo je zdravé alebo nie. Lebo to aj tak nikto nevie. Ani lekári.

Toto ma nakoniec doviedlo k tomuto blogu. Bol som blbec, ktorý naskočil na vlnu mýtickej zdravej stravy. A dostal som za to poriadnu príučku. Nech je toto varovaním pre všetkých, ktorí čo i len uvažujú o zdravej strave a podobných nezmysloch. Pretože určite nechcete zažiť to čo som zažil ja. A keď poznáte niekoho, kto začína zdravo žiť, tak mu ihneď prepošlite tento článok. Ešte predtým, než napácha na sebe škody. Pretože naši lekári majú aj bez toho kopec práce.