Dnes som sa znova hecol. Svoj polmaratónový omyl spred mesiaca som vytiahol ešte ďalej, s 2x vyšším prevýšením a celý čas po tvrdom asfalte. S čím samozrejme prichádza aj bolesť kolien. Dnes sa mi jej však podarilo nadobro zbaviť. A paradoxne vtedy, keď som letel dole kopcom, keď kolená dostávajú najviac zabrať. Riešenie je absolútne mimo toho, čo by ste považovali za normálne, a čo by vás nenapadlo asi ani v divokom sne.
Bolesť kolien je pri behu dnes už braná ako štandard. Aj keď je to dogma, podobná tej „keď nebudeš dobrý, tak pôjdeš do pekla“. Pretože všetkých bolia kolená, rieši to každý bežecký portál aj časopis, a teda musia bolieť aj vás. Ideálne ešte predtým, ako začnete bežať. Jedine že by nie.
Aby bolo jasné hneď na začiatku, tak tento článok sa nevenuje fyzickým poruchám kolien. Ak máte zodraté kĺby, potrhané väzy a iné mňamky, tak s tým bežte k ortopédovi. Tento článok sa venuje boľavým kolenám pri behu, resp. kolenám, na ktorých nie je žiadna fyzická porucha, ale napriek tomu bolia.
Ako som sa k tomu dostal
Tento rok som koncom januára začal behať. Prvýkrát v živote. Predtým som ako astmatik nemohol, pretože po pár stovkách metroch som sa začal ukrutne dusiť. A môj rekord bol okolo 500-700 metrov. Po 3 a pol mesiacoch tréningu tento rok behávam 2x týždenne polmaratón po kopcoch nad Bratislavou. A dnes som sa hecol a zabehol som 24 kilometrov, s prevýšením 406 metrov hore a 430 metrov smerom dole. To je už makačka, pri ktorej by vás mali začať bolieť nielen kolená, ale aj chrbát, zadok a všetky švindle. A na čo silno myslíte, to sa aj stane.
Pôvodne som dnes ani nechcel ďaleko bežať. Meteorologický ústav vydal na dnes výstrahy so silným vetrom a dažďom, a tak som chcel dať max. 10 kilometrov. Len tak, aby som nevypadol z cviku. Zobral som si však bežecký batoh, vodu a nepremokavé oblečenie, a išiel som na to. Už okolo 5. kilometra ma skúšalo začínať bolieť koleno. Pri 5. kilometri, ktorý by mal byť pre mňa ešte rozcvičkou, a ktorý by som mal zabehnúť aj s prstom v nose. To ma vyhecovalo, a začal som svojmu kolenu hovoriť, že keď s tým neprestane, tak namiesto 10 kilometrov dnes dostane 20. S riadnym prevýšením, za trest. Koleno si to nejak nerozmyslelo, a teda išlo sa na 20 kilometrov.
Správna forma behania
Počas cesty som skúšal nasadiť niektoré z fínt, ktoré oddialia bolesť kolena, a na ktoré som prišiel za svoju ultra extrémne dlhú bežeckú kariéru. Najprv som skúsil bežať s úplne bezchybnou formou. Vystretý, zatiahnutý zadok, bedrá mierne vpred. To vždy do pár sekúnd odvráti bolesť kolien. Problém však je, že sa záťaž presunie na bedrové svaly, a tie do nejakej max. pol hodiny začnú ukrutne páliť. A zadok začne bolieť ako keď… ehm. Navyše bežať vystretý do kopca 2-3 hodiny je riadny zaberák na chrbát. Čo znamená, že skôr či neskôr sa vďaka únave začnete znova mierne hrbiť. Za ďalších pár sekúnd až minút buchne časovaná bomba, a kolená začnú bolieť ešte viac. Takže tadeto cesta nevedie. Aspoň nie ďalších pár mesiacov, dokým sa človeku nespevnia stabilizačné svaly.
Technika „na pána“
Ja som vzornou formou tentokrát vydržal bežať asi 1 a pol hodiny. Potom som postupne začal „vädnúť“, a postupne prišla aj bolesť kolien. Do kopca sa to ešte ako tak dalo, ale keď občas prišli prudké klesania počas 100-200 metrov, tak som vedel, ktorá bije. Na tom som mal ale tiež fintu v zálohe. Pred pár týždňami som zistil, že celkom dobre funguje technika „na pána“. Predtým, ako začnete bežať dole kopcom, tak dáte maximálne vystretý postoj, zatnete sa ako keby ste mali držať na uzde zbesilého býka, vykríknete „a teraz bežím ako pán!“, a rozbehnete sa dole kopcom na maximum.
Bolesť kolien prestane tak po 2-3 sekundách, a na tú chvíľu dole kopcom to vydrží. Vy však týmto spôsobom vydržíte bežať iba krátku vzdialenosť, na krátky čas – maximálne tak 1-3 minúty. Potom sa vrátite naspäť na tento svet, a bežíte ďalej. A aj kamarátka bolesť sa za pár sekúnd pridá do tandemu.
Týmto spôsobom som vybehol úplne na vrch kopca. 17 kilometrov s prevýšením 406 metrov smerom hore. A počas prestávky som začal rozmýšľať, aká hlboká je tá nora v Krajine zázrakov, a ako sakra zabehnem tých zvyšných 7 kilometrov. Prvé dva kilometre boli relatívne normálne, s klesaním okolo 50 metrov. Takmer rovina. Potom ale prišlo finálnych 5 kilometrov s klesaním okolo 400 výškových metrov. Miestny masochistický krúžok by mal zo mňa radosť. Tak som to skúšal technikou „na pána“ s intervalmi po nejakých 300 metroch, medzi ktorými bolo ukrutné krívanie, občas ako keby vám niekto bodal nožom priamo do kolena. Nem dobré, povedal by László z Komároma. Ak si myslíte, že ste už zažili bolesť kolien, tak porozmýšľajte ešte raz. Ale úplne v prdeli to ešte nebolo, a teda bola nádej.
Dostal som nápad na bolesť kolien
Tak som teda podľa hesla „čo ma nezabije, to ma posilní“, dostal nápad. Idem bežať „na pána“, dokým to ide. A ak to už nepôjde, tak ešte ďalej. Ak to začne bolieť, tak ešte zrýchlim. A ak sa niekde rozpleštím, tak aspoň sýkorky budú mať krmivo.
Tak som sa rozbehol na plný kotol dole. Popri tom som vrieskal naokolo „bežím ako pán!“, a vydával kadejaké zvuky, pri ktorých by si okoloidúci mysleli, že niekoho v priekope práve porcujem. Les však bol prázdny, a za celý čas som stretol tuším jednu bežkyňu a 5 cyklistov. Ostatní po katastrofickej predpovedi SHMÚ a výstrahách radšej zostali doma. Takže som si mohol vrešťať jak zmyslov zbavený, a nič sa nedialo. Dokonca som teraz pozeral čerstvé správy, a zatiaľ tam nie je článok o tom, že nejaký psycho behal dnes po lese. Takže pohodička.
Pohodička to ale prestala byť asi tak po kilometri. Plus mínus. Bolesť kolien sa stupňovala, a ja som už moc ani nevnímal okolitú cestu. Pokračoval som však preto, že bolesť nám odhaľuje pravdu, ktorú nechceme vidieť. Prináša rýchlu transformáciu, ktorú by sme inak cez rôzne uvedomenia hľadali roky. A čím väčšia bolesť, tým je celý proces rýchlejší. Je to kruté, ale oplatí sa to. Tak ako sa to oplatilo aj teraz.
Pravda prišla v najbolestivejšej chvíli
Počas tej najväčšej bolesti som už x-tý krát vykríkol znova „bežím ako pán!“. A v tom momente mi na um došlo pokračovanie – „…lebo moje kroky vedie Pán. A keďže nemáme kontrolu nad ničím, tak sa mu plne odovzdávam a nechávam mu viesť moje kroky.“. Ako mi to prichádzalo na um, tak som to rovno kričal. Ešteže nikto vtedy nešiel okolo, aby na mňa nezavolal sanitku, nech ide odchytiť toho fanatika 😀 Akokoľvek divne to však znie, tak v tej chvíli sa stalo niečo nečakané. A teraz myslím úplne nečakané, ešte nečakanejšie ako že raz začnete mať svokru radi.
Počas nasledujúcich sekúnd, ako som nechápal, valil dole a popri tom sa z toho spamätával, tak som si všimol, že to koleno zrazu vôbec nebolí. Nie že bolelo menej. Ono nebolelo absolútne vôbec! Vtedy som začal pochybovať o svojom duševnom zdraví, a začal rozmýšľať o tom, či sa niečo neuvoľnilo z tej umelohmotnej fľašky s vodou, ktorú som po ceste vypil. To síce presne neviem, ale v momente som sa prichytil, že pochybujem o niečom, čo mi zrazu zafungovalo. A že spúšťam mechanizmus, aby sa to vrátilo naspäť. Tak som si teda zopakoval svoju novú vetičku ešte raz. A potom ešte raz. A ešte raz. Až mi po niekoľkých opakovaniach už ani neprišlo na um pochybovať. Zvyšné 4 kilometre som chcel zbehnúť za 15 minút, a nie odkrívať za 2 hodiny.
Tak som teda dobehol celých 24 kilometrov. A až do konca behu ma koleno nebolelo. A aj po dobehnutí moc nebolelo. Iba na pol hodiny som v ňom cítil také to sťahovanie, ako keď sa vám sťahujú aj ostatné svaly po extra silnom výkone. Potom už vôbec nič.
Riešenie a dôvody pre bolesť kolien
Riešením teda bolo odovzdať situáciu „tam hore“. Nepochybovať o tom, a plne sa spoľahnúť na to, že tam hore majú všetko pod kontrolou. Pretože aj tak sú jediní, ktorí to tu majú všetko plne pod kontrolou. A nám tu robia iba divadlo, aby sme si mysleli, že pod kontrolou niečo máme aj my. Pritom jedna z najčastejších príčin, prečo sú ľudia nešťastní, je to, že sa snažia mať stále viac a viac vecí pod kontrolou. Až sa raz za čas všetko rozsype. Pritom pod kontrolou netreba mať pravdepodobne nič. Pretože život je tu pre nás, a podporuje nás pri každom kroku. Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá. Ale z dlhodobého pohľadu je to vždy tak.
Keď si na nete vyhľadáte duchovné príčiny chorôb, kde väčšina tabuliek je šlendriánsky okopírovaná tabuľka z knižky „Miluj svoj život“ od L. Hayovej, tak tam je ku kolenu uvedená príčina choroby ako „nepružnosť“, „strach“ či „neprispôsobivosť“. A zopár ďalších dôvodov. A pod bolesťou je uvedená vina, ktorú sami sebe dávame. Čím väčšia vina, tým viac to bolí. A mňa to koleno dnes fest extra bolelo. Až dokým som na to neprišiel a vzdal som sa kontroly nad behom. Nechal som to len tak, a valil som „na plné gule“ dole. S rizikom nádhernej kérky na ksichte, keby som chytil jednu z tých stoviek jám na ceste. Dal som však do toho maximálnu dôveru, a katastrofa sa nekonala. Namiesto utrpenia ma to už v polovici klesania začalo baviť. A dole som dobehol vysmiaty ako lečo 😀
Náhoda?
Bola to náhoda? Určite nie. Náhody neexistujú. A keby v tom aj bolo niečo iné, tak nad tým nebudem rozmýšľať. Keď niečo funguje, tak to používam, a kašlem na kadejaké zdôvodňovačky či vedecké dôkazy. Keď to funguje, tak nie je čo riešiť.
Takto som sa teda zbavil bolesti kolena. Cez utrpenie som došiel k riešeniu. Pre mnohých z vás to je možno kruté, ale vďaka tomuto článku nemusíte na to takto prichádzať. Riešenie ste si práve prečítali, a ak s tým máte problém, a najmä máte na to odvahu, tak to vyskúšajte. Možno vám to zaberie, možno nie. Skúsiť však treba postupne všetko, až dokým nájdete to, čo vám zafunguje. V opačnom prípade ostáva už iba čakať najprv na zázrak, a neskôr na termín na operáciu kolena. Pretože kto neskúša, ten na nič nepríde. A najmä nič nevyrieši.
Ako na bolesť kolien
Najprv odporúčam zvládnuť techniku behu „na pána“, a minimálne 5-10x si ju vyskúšať, tak aby sa vám vpila do krvi. Až potom vyskúšajte to, o čom píšem ďalej. A samozrejme na vlastné riziko, tak ako každá dospelá osoba. Ak si budete dávať pozor, tak to riziko zmiernite na minimum. Môžete sa pri tom samozrejme rozpleštiť aj na zem, aj to je možnosť. V tom prípade sa zdvihnite a bežte ďalej. A keď to nezaberie, tak buď skúšajte, dokým to zaberie, alebo skúste niečo iné. Možno vám to zaberie, možno nie. Mne to zabralo. A som s tým maximálne spokojný. Preto je šanca, že to zaberie aj vám.
Toľko teda k tomu, ako vyriešiť bolesť kolien pri behu. Môžete, ale nemusíte to vyskúšať. Môžete samozrejme vyskúšať aj lieky na tlmenie bolesti. Váš lokálny drogový díler – pardón lekárnik – sa poteší. A o pár mesiacov potešíte aj ortopéda a miestnu chirurgiu. Takže ak vás niečo bolí, tak skúšajte. Či už po konzultácii s lekárom, alebo sa do toho vrhnite ako ja. Každý problém má tisícky riešení. A možno vám zaberie toto, a možno niečo iné. Máte však odvahu to vyskúšať? 😀
Aktualizácia 19. 3. 2021: Ak sa chcete dozvedieť, ako sa zbaviť nielen bolesti kolien, ale aj iných, navonok neriešiteľných problémov, tak ich nájdete v knihe NEŽER ŠALÁT. Kniha ide priamo ku koreňu problémov, a ukáže Vám, ako správne na to.