Vegáni a iné ideológie mylne tvrdia, že vysadením mäsa človek objaví samého seba. Že mu to pomôže zblížiť sa viac s prírodou, získať telepatické schopnosti či zlepšiť duchovný rozvoj. Čo sú samozrejme rozprávky, šírené rôznymi pochybnými šamanmi a guruami z krajín tretieho sveta. A teraz sa pozrieme, prečo.
Približuje to k prírode?
V prvom rade je otázne, ako tieto indivíduá prišli k tomu, že vysadenie mäsa či živočíšnych produktov človeka priblíži viac k prírode. Ak im to nedošlo, tak všetci na tejto planéte žijú v prírode. Niektorí vo viacej upravenej, niektorí v menej upravenej. Ale rovnako blízko, presne v nulovej vzdialenosti. Takže úprava stravy tú vzdialenosť nezmení. Ak by sa totižto chceli viac zblížiť s prírodou, tak by sa museli odsťahovať do hôr či do džungle, a tam začať praveký život. V lese je však veľký nedostatok potravy. To už vedeli naši predkovia, a preto vynašli polia a poľnohospodárstvo.
Ak však títo neboráci chcú silou-mocou žiť v lese, akože „v súlade s prírodou“, a nechcú stráviť celé dni vyhrabávaním korienkov či hľadaním letných malín, tak budú musieť začať loviť zver. Alebo žuvať celý deň dubové listy. Bez mobilu, bez internetu, a bez možnosti niekam sa sťažovať. Čo z nich takmer nikto nezvládne, a ak to aj skúsi, tak sa po pár dňoch vráti so stiahnutým chvostom späť do tej zlej zlej civilizácie.
Nájdenie cesty k sebe
Druhý vegánsky argument, ktorý som videl už snáď tisíckrát, je ten, že vegánstvo vraj pomôže človeku nájsť si cestu k sebe, alebo objaviť samého seba. Toto je veľmi zaujímavý argument, pravdepodobne spôsobený zníženou funkciou mozgu po vysadení životne dôležitých živočíšnych bielkovín. Cestu k sebe si nemusíte hľadať z jedného prostého dôvodu – ste vzdialení sami od seba presne 0 centimetrov. A kamkoľvek sa pohnete a vydáte, tak tá vzdialenosť vás od seba samých sa nezmení. Jedine že by ste to prehnali s drogami, kde už človek uletí do iných dimenzií. Veľké množstvo vegánov totiž fičí na mariške či lysohlávkach. A preto asi potrebujú hľadať cestu k sebe 😀
Etické dôvody
Z etického hľadiska majú veg-indivíduá jeden argument, prečo nejesť mäso. Pretože sa tým zabíjajú živé bytosti. Ale aj rastliny sú živé bytosti, a tých musia zabiť oveľa viac ako zvierat, aby sa najedli. Medzi rastlinami a zvieratami nie je rozdiel z pohľadu toho, ktorá bytosť je vyššia a nižšia. Všetky sú na rovnakej úrovni. Líši sa len ich zaradenie do potravinového reťazca a ich klasifikácia v biológii. Nikde som však nevidel dokázané, že zvieratá sú niečo viac ako rastliny. Jediný rozdiel je v emocionálnom naviazaní sa na určité druhy zvierat. Tak ako sú bežní ľudia viac naviazaní na psy a mačky ako napr. na kravy. To z nich však nerobí vyššie duchovné bytosti.
Počul som veľakrát aj argument o vyššej inteligencii zvierat. To ponechám rozprávkarom, pretože neexistuje všeobecná metodika, ako merať IQ u zvierat, tak ako je tomu u človeka. Zamysleli ste sa však, ako inteligentné musia byť rastliny? Napr. taký strom, ktorý musí vyrásť z malého semiačka a prežiť na jednom mieste 100 rokov? Keď príde dážď, sneh či víchrica, tak sa nemá kam schovať. Keď príde nepriateľ, tak nemá kam utiecť. Keď mu dochádzajú zdroje (voda, pôda, slnko), tak sa nemá ako premiestniť inde, a musí to riešiť rastom. Koreňov, konárov, či inými pákami. Napríklad úsporným režimom. A napriek tomu sa stromy dožívajú oveľa viac, ako väčšina zvierat. Na to však musia mať obrovsky úžasnú inteligenciu. Ktorá síce nevieme kde je, ale niekde byť musí.
Argumenty od liečiteľa
Prednedávnom som čítal zaujímavú knihu o Bedřicha Kočího s názvom „O duchovní léčbě“. Bol to veľmi známy liečiteľ, ktorý žil v Čechách asi pred 100 rokmi, a dokázal vraj svojimi rukami vyliečiť aj tie prípady, ktorým už lekári nevedeli pomôcť. Neviem čo je na tom pravdy, ale zaujímavá bola jedna časť knihy, ktorú napísal o vegetariánoch. Áno, už pred sto rokmi ľudia blbli so zdravou stravou. A podľa jeho popisu vtedajšej spoločnosti sa toho veľa za tých 100 rokov nezmenilo. Aspoň nie v správaní ľudí.
V tejto knižke uvádzal niektoré argumenty o tom, čo tvrdia vegetariáni, a prečo sú to nezmysly. Ako hlboko veriaci človek vravel, že máme jesť aj mäso, pretože aj Boh sám tak prikázal. Je síce pravda, že v Biblii, hneď na začiatku v knihe Genesis, Boh určil prvým ľuďom k ich výžive všetky plodiny zeme a rajských stromov. Ale o 9 kapitol neskôr, po potope sveta, nariadil Noemu, citujem „Nech vám slúži ako potrava všetko, čo sa hýbe, čo je živé; ako kedysi zelené byliny, teraz vám dávam všetko.„. A v nasledujúcom texte zakázal človeku jesť iba iných ľudí. Tak a tu to máte, argument od toho Najvyššieho. Amazonskí šamani môžu ísť hneď niekam.
Najviac sa mi však páčil jeden odsek v knihe p. Kočího o tom, že vegetariánstvo a podobné veci sú iba falošnou pýchou. Citujem:
Připoměl bych ještě neoprávněnosť vší pýchy vegetariánů, kteří se o to své nejedení masa cíti lepšími lidmi, než jsou ti ostatní. Jen skutky jejich života mohou dokázati, že je jejich životospráva postavila opravdu výš než ostatní.
K tomu už netreba nič dodať. Prehovoril múdry človek. A nasledovala ešte múdrejšia pasáž o tom, že všetkého veľa škodí. Tak ako sme si o tom hovorili už v tomto článku.
Kde ostal duchovný rozvoj
Takže milí vegáni, vegetariáni, či iní šamanmi zblbnutí spoluobčania, ako hovorí klasik – „nepotešili ste mně, ani já vás nepoteším“. Duchovný rozvoj nemá absolútne nič spoločné s tým, čo jete a čo nejete. Nespraví to z vás lepších ľudí. Môžete si tým akurát tak uškodiť. Zo stravy by ste predovšetkým nemali nič vysadzovať, keď vám do nezakázal lekár. Živočíšne bielkoviny totižto ničím nenahradíte, a duševný rozvoj sa trénuje inak ako bojom proti mäsu.
Ja som sa už veľmi tvrdo poučil o týchto slovách, keď som sa zosypal z tej tzv. zdravej stravy. A čo sa týka môjho života, tak môj duševný rozvoj nemal nič spoločné so zdravou stravou. Práve naopak – počas toho, ako som jedol „zdravo“, som si pripadal polku času ako človek bez mozgu. A opakoval som tie vegánske mantry a podobné nezmysly, až dokým ma to nepoložilo. A asi aj mesiac potom, pretože som tomu stále nechcel uveriť, že to tak nie je. Každopádne, dostal som riadnu príučku, a z vlastnej skúsenosti viem, že duchovný rozvoj nemá nič spoločné so stravou. Skôr mu pomôže vzdelanie a naše činy. A nie arogantné osočovanie všetkých, ktorí neuznávajú našu vegánsku vieru.
Ako na duchovný rozvoj
Takto to teda je. Duchovný rozvoj nastáva na základe našej mentálnej práce a skúseností. A nie na základe práce s našou vidličkou. Tak ako vás nespasí požieranie šalátu, tak vás nespasí ani mäso. Striedmosť vo všetkom je kľúčom k spokojnému životu. A práve preto je aj z duchovného hľadiska zajedno, čo jete. Potravu tu máme pre to, aby nás nasýtila a zabezpečila fungovanie fyzického tela. A jediné látky, ktoré niečo duševne ovplyvňujú, sú drogy a iné halucinogény. Tie však nespôsobujú duchovný rozvoj, ale duchovný úpadok. To sa potom okrem iného prejavuje útočením v diskusiách na všetkých, ktorí nie sú vegáni, či netrpia inou podobnou úchylkou. A takí byť určite nechcete. Pretože s takýmto správaním duchovný rozvoj nemá naozaj nič spoločné.