Čím sú ľudia starší, tým viac riešia kopec zbytočných problémov. Ktoré na prvý pohľad vyzerajú veľmi dôležito. A jedným z takýchto problémov je aj otázka, že kto sa o mňa postará, keď zomriem. Ktorá sa prejavuje v šetrení peňazí na svoj vlastný pohreb, vyvolávaní viny vo svojich deťoch, aby si tým poistili ich správanie po smrti rodičov, a kopec ďalšieho toxického správania. A pritom nakoniec až tak o veľa nejde. Keď na to pôjdeme s logikou.
Viac peňazí pre nás vôbec nič nevyrieši
Ľudia sa často snažia „riešiť“ svoje problémy peniazmi. Dúfajú, že keď budú zarábať 2x viac peňazí, tak všetko bude lepšie. Zatiaľ čo tento prístup funguje skvele, keď ste hladní a ako riešenie si kúpite rožky v Tescu, tak na riešenie životných problémov je to úplná katastrofa. A pritom existuje oveľa ľahšie riešenie, ako sa naučiť zarábať viac peňazí. Len nie každému sa do toho chce.
Choďte za svojimi snami
Posledný rok som nepísal veľa článkov. Mal som oveľa dôležitejšiu misiu. A aj keď som si myslel, že som ju už dokončil, tak to ešte nebol cieľ. Skutočný cieľ sa objavil až koncom novembra. A až vtedy som zistil, že som si splnil obrovský sen. Ktorý bol úplne o niečom inom, a totálne ďaleko za tým, čo som očakával. A preto vám teraz poviem, prečo každému odporúčam, že aj vy choďte za svojimi snami.
Stále čakáte, až vám niekto niečo dá?
Minule som išiel s jedným taxikárom, ktorý sa mi sťažoval, ako jeho žena strašne málo zarába. Také tie klasické reči, že pracuje ako predavačka za 400 eur v Bratislave, a akí sú všetci zamestnávatelia zlí, a mali by platiť viac, aby bolo lepšie. Typický príklad toxického správania, kde človek čaká, že mu niekto len tak niečo dá. A ak nie, tak je najhorší zloduch na svete.
Matterhorn – trúfate si naň vyliezť? Časť 2/2
V predchádzajúcom článku sme si povedali niečo o tom, čo je Matterhorn a aké ťažké je naň vyliezť. Mne sa to podarilo nakoniec tiež, ale z pôvodne plánovaného relatívne nenáročného výstupu, bol nakoniec 5-hodinový boj, pri ktorom som si siahol na dno svojich síl. Už hneď na začiatku. A ako sa mi nakoniec podarilo vyliezť, sa dočítate v tomto článku.
Matterhorn – trúfate si naň vyliezť? Časť 1/2
Pred pár dňami sa mi podaril ďalší husársky kúsok – vyliezť na jednu z najnebezpečnejších hôr v Alpách – Matterhorn. Opäť iba s minimálnym tréningom, a v relatívne normálnom čase, a takmer bez aklimatizácie. Po Mont Blancu pred 2 mesiacmi to bol veľký skok. Pretože táto hora sa zvyčajne nelezie po 4 mesiacoch tréningu, ale po niekoľkých rokoch strávených horolezectvom.
Syndróm začínajúceho športovca
Takmer každý jeden začínajúci športovec má dnes syndróm začínajúceho športovca. Ktorý už ľudia berú ako normálnu vec, ale tým, ktorí ten šport už dlhšie robia, to je na smiech. A občas aj na plač. A tým je kopa vybavenia, ktorú títo začiatočníci ťahajú všade so sebou. Namiesto toho, aby podávali poriadny výkon.
Ako vyliezť na Téryho chatu za polovičný čas. Bez únavy, svalovice a bolesti kolien
Po niekoľkých mesiacoch som sa znova ocitol vo Vysokých Tatrách. A hneď prvý deň som si išiel odskúšať svoju kondičku na klasickej trase, ktorú som prešiel už desiatky ráz – zo Starého Smokovca na Téryho chatu. A bol som prekvapený, kam sa za tých pár mesiacov posunula moja kondícia. O to viac však boli prekvapení ostatní turisti, ktorí nechápali, čo to okolo nich preletelo. A pritom som išiel iba (pre mňa) pohodovým tempom.
Vytáčajú vás ľudia? Návod, ako sa nenechať vytočiť
Každého z času na čas niekto vytočí. Niekoho viac, niekoho menej, a niekoho neustále. Niekedy to dokonca vyzerá tak, že to tí ľudia robia ako keby naschvál. Prečo sa ale nechávame vytočiť? A prečo nás vôbec niečo rozčuľuje? A najmä, ako sa vôbec nenechať vytočiť?
Potrebujú športovci sponzorov?
Každý športovec dnes stone, ako musí zháňať sponzorov, pretože bez toho ani nemôže pohnúť prstom. Na rozdiel od svojich kolegov spred 50 rokov, ktorí dávali podobné výkony, a na všetko si museli zarobiť sami. Dnes je však iná doba, a pomaly už nikto ani nesadne na bicykel bez sponzorov. Potrebujú ich ale športovci naozaj?