Na Nový rok si ľudia zvyknú dávať novoročné predsavzatia. Veď je predsa nový rok, dostali sme ďalších 365 dní, a predsa si musíme naplánovať, čo s ním budeme robiť, nie? A tak sa vo veľkom predsavzáva, a ľudia sa snažia byť chudší, krajší, bohatší či múdrejší. A takmer vo všetkých prípadoch to celé za pár dní prejde. Kde sa stala chyba?

Novoročné predsavzatia vznikajú väčšinou počas osláv Nového roka, alebo v niektorých dňoch hneď po ňom. Zvyčajne v skupinovej eufórií, pretože všetci naokolo si niečo želajú. A my nechceme zostať pozadu, vylúčení zo skupiny, a preto si niečo predsavzávame tiež. A aj to je jeden z dôvodov, prečo nakoniec novoročné predsavzatia nefungujú, aj keď by mohli. Lebo vyprchajú ako smrad. Keď si totiž niekto uľaví a vypustí to zo seba, tak sa mrak vznáša chvíľu okolo, a spôsobuje svoju zábavu. Ale po chvíli zmizne. A podobne rýchlo vyprchá aj nadšenie z novoročného predsavzatia.

Kde je skrytý problém?

Problém je skrytý v tom, že novoročné predsavzatie je v skutočnosti len inak pomenované želanie. S trochou ochoty niečo robiť. Ak to moc nebude bolieť. Želám si, aby som schudol. Želám si, aby som mal viac peňazí. Želám si, aby som sa naučil po anglicky. A zopár dní po vyslovení tohto želania daná osoba naozaj aj vydrží niečo pre to robiť. Ide cvičiť, kúpi si knihy či prihlási sa na kurz. Na prvý pohľad logický postup. Čert sa však skrýva v detailoch. A to dokonca v jednom detaile. Ktorý keď nesplníte, tak od predsavzatia odskočíte hneď pri prvom drobnom probléme. A veľmi rýchlo s tým v nasledujúcich dňoch aj skončíte. Pritom by ste ani nemuseli.

Problém je v tom, že keď si ľudia dávajú novoročné predsavzatia, tak si zabúdajú určiť, prečo to vlastne robia. Aký je zmysel toho, prečo to robia. Prečo majú opustiť svoje pohodlie, a ísť makať. Prečo majú investovať čas a veľakrát obrovskú námahu ma jeho dosiahnutie. Väčšinou to odbijú tým, že chcú byť zdravší, bohatší, múdrejší. Čo samo o sebe nie je zlé. Len tomu chýba zmysel. A keď pôjdeme hlbšie, až na podvedomú úroveň, tak zistíme, že je to poháňané strachom. Umelo vytvoreným strachom. Veľakrát po prečítaní pochybného článku na webe o tom, ako nás naša životospráva či iné veci dostanú do hrobu. Niečo podobné, ako som už písal v článku o tom, prečo ľudia začínajú so zdravou stravou. A tak ako všetko poháňané strachom, tak ani toto nemá dlhú trvácnosť.

Dôvody a následky

Druhým dôvodom, a zároveň problémom, prečo si ľudia dávajú novoročné predsavzatia, je pocit viny. Pocit viny, že sme v predchádzajúcom roku nedosiahli, čo sme chceli. Že už roky si niečo sľubujeme, ale neplníme to. Alebo jednoducho pocit viny za to, že sme sa nezapáčili nášmu okoliu. Našim kamarátom, naším nadriadeným, či našej rodine. Vina je však úplne zbytočný pocit. Využiteľný iba vtedy, keď chcete niekoho ovládať. Napríklad aby kúpil túto najnovšiu diétu, alebo vstupenku do fitka. A v pozícii ovládaného spôsobuje zbytočné utrpenie.

Tento strach a vina však časom pominú. Človek si buď uvedomí, že je to blbosť, alebo že mu to za to nestojí. Že radšej s tým bude žiť, ako by sa mal niekoľko týždňov či mesiacov namáhať. A že aj tá dočasná hanba bude bolieť menej ako svalovica z posilňovne. Veď už sme si dali toľko novoročných predsavzatí, a toľko sme ich už nesplnili, že jedno ďalšie navyše dieru do sveta nespraví. A že je to vlastne v poriadku, keď sa na to vykašleme. Lebo aj tak nakoniec zistíme, že je to v poriadku.

Keď totižto toto želanie nevychádzalo z nás, ale dali sme si ho pod spoločenským nátlakom (tak sa pravým menom nazývajú „spoločenské zvyklosti“), tak je pre nás nepotrebné. Keď chceme schudnúť kvôli tomu, že sa niekomu inému nepáčime, alebo že nás niekto vystrašil infarktami a mŕtvicami, tak to nerobíme pre seba. Robíme to pre tú inú osobu. Pre jej záujmy, nie pre svoje. A keď si to uvedomíme, tak s tým prestaneme. A začneme sa venovať zmysluplnejším veciam. Napríklad tomu, čo chceme my sami.

A ako by novoročné predsavzatia mohli fungovať?

Prečo sa však niektorým ľuďom podarí splniť si svoje novoročné predsavzatia? Buď je to tým, že sú príliš jednoduché – napr. „zajtra poupratujem byt“ – alebo je splnené niečo, čo zabezpečí, že vás to doslova „dokope“ k ich splneniu.

Existuje viacero spôsobov, ako to zabezpečiť. Z toho, čo poznám, sa dajú všetky z nich zoskupiť do dvoch všeobecných prístupov – jeden ľahší, ale dlhodobo neudržateľný, a druhý ťažší, ale o to stabilnejší. A najmä dlhodobo fungujúci.

Prvý spôsob používajú na všakovakých motivačných seminároch alebo v rôznych motivačných programoch a knižkách. Lebo je ľahký, a na prvý pohľad funguje. Tým spôsobom je stanovenie si trestu, ktorý podstúpime, keď si tie novoročné predsavzatia nesplníme. A ku ktorému sa ideálne verejne zaviažeme, pretože veľa ľudí pred hanbou radšej uprednostní drinu. Preto tento spôsob zo začiatku funguje veľmi dobre. Je to ako dozorca vo väznici, ktorý nad vami stojí s trstenicou, a dá vám hneď po prstoch, keď sa rozhodnete nerobiť, čo máte. A výborne funguje na krátkodobé ciele. Z dlhodobého hľadiska však nefunguje, pretože si časom na tú pomyselnú bolesť zvyknete. A budete musieť tú bolesť stupňovať. Budete musieť trstenicu vymeniť za kladivo, a neskôr kladivo za sekeru. Tadeto však cesta dlhodobo nevedie. Aj keď to tak na prvý pohľad vyzerá.

Udržateľný spôsob

Druhý spôsob je zo začiatku oveľa ťažší, ale stojí za to. Pretože už následne nevyžaduje žiadne týranie sa, žiaden strach ani úsilie na dohliadanie na to, či to plníme. A ani žiadnu pomyselnú osobu, ktorá nad nami bude stáť ako nad malými deťmi. Využíva totižto naše vnútorné mechanizmy, ktoré samé dohliadnu na to, aby sme za tým išli. A tým pádom nevyžaduje žiadne vonkajšie faktory. Žiadneho dozorcu, žiadne záväzky, žiadne nezmysly. A najmä žiadne úsilie len na to, aby sme sami na seba dohliadli.

Tento spôsob spočíva v tom, že si určíme, prečo to celé chceme spraviť. Prečo chceme byť štíhlejší, zdravší alebo bohatší. Musí to byť však dostatočne silné PREČO. Ktoré musí vychádzať z nášho vnútra. A ktoré bude pracovať v náš prospech. Nesmie to byť určené zvonka. A najmä to nesmiete robiť len preto, že si to niekto želá. Každý totižto napríklad pozná niekoho, kto išiel na vysokú školu napr. len preto, lebo si to želali jeho rodičia. A viete, ako to potom dopadlo.

Podstatou je teda nájsť dostatočné silné PREČO, ktoré vychádza z nášho vnútra. Na to je vhodné poznať samých seba, ale väčšina ľudí si tú námahu nedá. Podľa čoho sa teda potom máme orientovať? Riešenie je veľmi jednoduché – počúvajte svoj vnútorný hlas. A všímajte si pri tom svoje pocity. A zistíte, že sa zrazu začnú diať zázraky. Väčšina želaní zrazu skončí v koši, keď ich necháte prejsť týmto testom. Jednoducho nevyhovejú, a preto ani nebudú hodné nášho času a úsilia.

Počúvajte svoj vnútorný hlas

A ako počúvať svoj vnútorný hlas? V tomto prípade sa spýtajte sami seba, či dané želanie naozaj chcete. Či to máte robiť. Či vám to prinesie neskutočne blažený pocit a nekonečnú radosť z toho, že ste to dosiahli. Ak je to ono, tak budete cítiť také to mravenčenie v bruchu či pri srdci. Budete cítiť nekonečné množstvo energie vystupujúce z vášho stredu na povrch. Budete cítiť, že toto je váš osudový cieľ, a že tým naplníte niečo vyššie. Že tým porastiete, zlepšíte sa či prinesiete svetu niečo ohromne skvelé. A najmä budete cítiť, že je to TO ONO.

Ak vaše želanie prešlo touto skúškou, tak ste práve splnili jedinú nevyhnutnú podmienku k tomu, aby sa vám to naozaj podarilo splniť. Bude treba samozrejme ešte okrem toho pre to aj niečo spraviť, lebo veci sa zvyčajne nespravia len tak samé od seba. A veľakrát bude potrebné riadne zamakať. Položili ste však základný kameň, na ktorom sa dá neobmedzene vysoko stavať. A takto si môžete byť doslova na betón istí, že sa vám to skôr či neskôr určite podarí dosiahnuť. Stačí už iba vytrvať, až kým sa tam nedostanete. A nemusíte sa pri tom trestať, tak ako v predchádzajúcom prípade. Vďaka tomu vám ostane oveľa viac chuti a energie na plnenie tohto cieľa.

Takto teda majú novoročné predsavzatia šancu zafungovať. Čo šancu – takto určite zafungujú, a budete ich vedieť splniť. Len si predtým budete musieť spraviť túto krátku domácu úlohu. Aby ste vedeli dopredu, či sa vám oplatí sa za tým hnať, alebo či to neskončí na smetisku dejín, tak ako končia novoročné predsavzatia snáď u každého z nás. Pretože je múdre vedieť už dopredu, či sa za tým oplatí ísť alebo nie. A to vám váš vnútorný hlas vždy povie celkom spoľahlivo.

Existuje však niečo lepšie

Ja osobne si už nedávam novoročné predsavzatia. Počúvam svoj vnútorný hlas a idem tým smerom, kade ma to ťahá. Neviem prečo, ale ani nemusím. Vždy to zistím neskôr, niekedy až po niekoľkých rokoch. A ešte nikdy ma to nesklamalo. Preto si ani nemusím dávať novoročné predsavzatia. Dávam si namiesto toho ciele. Priebežne počas roka, podľa situácie, a podľa toho, ako cítim, čo by som mal a čo nemal robiť. Je to intuitívny prístup, ktorému vďačím za veľmi veľa dobrých vecí v mojom živote. A ktorý mi síce niekedy spôsobuje aj trápenie, ale z dlhodobého hľadiska ušetrí enormné množstvo iného trápenia. To „trápenie“, vyplývajúce z počúvania vnútorného hlasu, je totižto nevyhnutná obeť, ktorú musíme dať svojmu duchovnému rastu.

Pretože každý rast bolí. Tak ako vás napríklad bolelo, keď vám rástli prvé zuby. A keď si ho kvôli vyššiemu cieľu odtrpíme, tak za to dostaneme obrovskú odmenu – že sa väčšinou nemusíme trápiť s vecami, ktoré nám došli ako trest za to, že sme predtým nešli podľa svojho srdca. Každé rozhodnutie má totižto svoje dôsledky – aj dobré, aj zlé. A ak viete, prečo to robíte, tak sa na to pozeráte z úplne iného uhla pohľadu. Potom aj ťažké veci zrazu vyzerajú ľahko. Tak prečo sa trápiť umelými novoročnými predsavzatiami, keď nevychádzajú z vášho vnútra, ale z vášho okolia? Máte na viac, a váš život za to nestojí. Choďte radšej za svojimi snami.