Prokrastinácia je dnes v móde. Podobne ako iné duševné úchylky, ako napr. pojedanie šalátov či zdravý životný štýl. Väčšina pacientov si však ani neuvedomuje, čo tým vlastne robia. A vlastne ani nevedia, čo im presne je. Ale majú svoju diagnózu, a teda musia prokrastinovať. Čo to ale v skutočnosti je?

 

Prokrastinácia je módne slovo, o ktorom všetci všetko vedia, ale nikto nevie, čo to presne znamená. Je to niečo ako duševná onania – chvíľku sa s tým človek odbavuje, a potom sa cíti lepšie. Síce tým nič nevyriešil, ale dosiahol ukojenie. A ani sám vlastne nevie prečo. Alebo ako hovorí jeden môj známy – je to ako keby sa vám chcelo „len tak trochu cikať“. A namiesto toho, aby ste sa za minútu otočili na záchod a pokračovali potom v niečom zmysluplnom, tak sa zožierate, že na záchode je určite obluda. A teda čakáte a čakáte, a lamentujete nad krutosťou života. Až vás močový mechúr veľmi rýchlo prinúti konať a ukončiť tento nezmysel. A zrazu neexistuje žiadna prokrastinácia.

Čo je to ale tá prokrastinácia?

Preskočíme teraz definície z rôznych onanistických blogov, ktoré tárajú niečo o chronickom odkladaní vecí, či iné bľabotačky. Pretože absolútne nechápu, čo to tá „prokrastinácia“ je. Z jednoduchého dôvodu – nezobrali si anglicko-slovenský slovník. Z rovnakého dôvodu, ako vznikajú všetky tie choré bludy, podobne ako zdravá strava či iné nezmysly. Ktoré šíria rôzne indivíduá, čo si niečo prečítali po anglicky, ale absolútne tomu nepochopili. Preto si ten slovník teraz zoberieme my.

Keď si v anglickom slovníku vyhľadáte slovo „procrastinate“, z ktorého hlúpym poslovenčením vzniklo „prokrastinovať“, tak nájdete dva preklady, ktoré to dokonale vystihujú – otáľať a váhať. Takisto anglické „procrastinator“ sa prekladá ako „váhavec“. Žiadne báchorky o tom, že je to chronické, chorobné, dlhodobé, či inak zvrhlé. Je to iba bohapusté otáľanie a zabíjanie času. A svojho talentu. A preto v anglickom slovníku ani nemáte špeciálny výraz pre dlhodobé otáľanie. Pretože otáľanie je psychická onania, na ktorej nič nezmení, či je dlhodobá, alebo si ju doprajete len na chvíľku. Alebo či to nazývate „prokrastinácia“ alebo nejak inak. A už vonkoncom to nie je diagnóza. Nie v našich končinách. Iba v lacných amerických bestselleroch za 10 eur, ktoré sú napísané len na to, aby vás navnadili na kúpu programov a seminárov od toho istého autora. A ktoré zázračne riešia tú neexistujúcu akože diagnózu. Kde vás to aj tak neprejde. Lebo sa snažíte riešiť to, čomu nechápete.

A čo spôsobuje to otáľanie?

Tak ako aj v ostatných prípadoch – nevyriešený bordel v hlave. Daná osoba v minulosti prekonala ťažkú situáciu, a vytvorila si podvedomý strach z podobných situácií. Potiaľto je to povedzme v poriadku, lebo takto funguje väčšina ľudí. A len veľmi silný a duchovne vyspelý človek vie fungovať inak. Každopádne, títo otáľači však pokročia už do neospravedlniteľnej fázy – vedia o tom, a aj napriek tomu sa tomu vyhýbajú. Napríklad, keď ich vôbec nebaví práca, tak otáľajú dať výpoveď a nájsť si novú prácu. Pod rôznymi výhovorkami typu „nebudem mať na hypotéku“ alebo „deti mi pomrú hladom“. Napriek tomu, že dnes sú firmy hladné po zamestnancoch, a zoberú každého, komu sa chce aspoň trochu pracovať.

Ďalší príklad je zotrvávanie vo vzťahu, ktorý je už skôr vo fáze týrania od spolubývajúceho. Napr. keď manželku bije manžel, tak zostáva vo vzťahu a drží hubu a krok, napr. tiež preto lebo pri podaní žiadosti o rozvod jej na mieste všetky deti umrú hladom. Čo na tom, že vo svete je ďalších 3 a pol miliardy mužov, z ktorých si vie vybrať. Podstatné je, že v jej mysli už deti 30x zomreli od hladu, dom sa prepadol pod zem a záhradku napadli jaštery z pekiel. A ako každá silná a nezávislá žena bude musieť sadnúť do tankov a brániť svoje mrkvičky.

Alebo ak vám nestačí, tak máme ešte chorejšie príklady. Veľa ľudí robí to, čo ich nebaví, namiesto toho aby počúvali svoj vnútorný hlas, a robili to čo je správne. Tiež sú v tom akože vyhladované deti, prespávanie pod mostom či výsmech okolia. A kvôli tomu to ani nikdy v živote neskúsia, a trápia sa vo svojom vysnenom domčeku utrpenia. Asi tak, ako keď sa porežete rozbitým sklom, ale nechcete si vytiahnuť črepinu z rany, aby ste nevykrvácali. Tak zomriete na zápal a otravu krvi. Presne rovnako ako hore uvedení ľudia psychicky umierajú na duchu.

A ako z toho von?

Riešenie je opäť veľmi jednoduché, keď viete, ako na to. Prvým krokom je uvedomenie si, že mám dve protichodné presvedčenia, a že si na základe nich vytváram svoju malú virtuálnu mučiareň. A že najmä neviem presne, čo chcem. Ak si toto uvedomíte, tak otáľanie okamžite zmizne. Nie je to žiadny dlhodobý proces, ako poznáte od všelijakých úchylov, ktorí vás z toho akože chcú „vyliečiť“. Je to okamžitý proces. Pretože to nie je choroba, ale iba blbosti v hlave.

Ak neviete, čo chcete, tak si spravte malé cvičenie – spíšte si zoznam priorít. Slovo „prioritný“ pochádza z latinčiny a znamená „prvoradý“. A preto si spíšte aspoň 3-5 vecí, ktorú sú pre vás v živote dôležité. A následne si ich usporiadajte od najdôležitejšej po najmenej dôležitú. A ak ste otáľač, tak vám garantujem, že všetci hneď narazíte na ten istý „problém“ – zrazu nájdete dve a viac vecí, ktoré sú rovnako dôležité. Alebo moderne povedané, rovnako prioritné. Čo sme si povedali 4 vety dozadu? Ak je raz niečo prvoradé – čiže prvé v rade – tak dve veci nemôžu byť súčasne prvé v rade. Jedna musí byť prvá a jedna musí byť druhá. Tak to definuje matematika aj logika. Preto si aj vy musíte vybrať, čo je prvoradejšie a čo je druhoradejšie. Alebo čo je prvé a čo je druhé, tretie, …, posledné v rade vo vašom živote.

A viete čo to znamená, keď je viacero vecí rovnako dôležitých?

Najprv sa poriadne nadýchnite, lebo to budete potrebovať ešte dlho rozdýchavať. Uvoľnite sa, lebo zachvíľu už uvoľnení nebudete. Dostanete jednu zo základných životných lekcií, ktorá sa dnešným ultra dôležitým ľuďom nesie len veľmi ťažko. Aspoň teda prvých pár minút. A ktorú sami pochopíte, aj keď vaše staré ja proti tomu bude veľmi silno bojovať. Pretože náhle stratí domnelú diagnózu, a s ňou aj všetky tie kvázi benefity ako zvýšená pozornosť okolia, ľutovanie od podobne postihnutých ľudí, či rovno stratí komunitu podobne „zmýšľajúcich“. Aj napriek tomu to však stojí za to. Preto sa pripravte, aby ste už dopredu vedeli, čo sa vo vás bude diať. Aby ste to v pohodlí následne odignorovali ako obyčajné abstinenčné príznaky. Tú lekciu mi dal cca. pred 10 rokmi jeden bývalý generálny riaditeľ česko-slovenského zastúpenia jednej veľkej nadnárodnej spoločnosti, neskôr kouč top manažmentu najväčších slovenských firiem. Tá dôležitá veta je takáto:

Ak si z dvoch vecí neviete vybrať, ktorá je dôležitejšia, tak nie je dôležitá žiadna z nich

Zdá sa vám to uletené? Veď predsa ani nemôžem vedieť, aké strašne dôležité veci všetci máte! „Toto ja predsa nebudem počúvať!“ — „To musí byť predsa komplikovanejšie!!!!“ — „Takto svet nezachránim!“

Keď vám odoznejú abstinenčné príznaky, tak do toho môžete zapojiť logiku. A zistíte, ako veľmi sa mýlite. Zo všetkých vecí na svete je vždy niečo viac a niečo menej dôležitejšie. To ste sa učili už ako dieťa v prvých rokoch života. Takže skúste porozmýšľať ešte raz, čo z tých vecí by mohlo byť dôležitejšie. A ak už na nič iné neprídete, tak funguje veľmi jednoduchý test, ktorý vám dá na to okamžite správnu odpoveď.

Okamih pravdy

Predstavte si, že si máte vybrať medzi vecou A a vecou B, ktorá je dôležitejšia viac a ktorá menej. Napr. medzi prácou a peniazmi, školou a voľným časom, zlým vzťahom a hypotékou. Teraz si predstavte, že vám niekto dá nabitú zbraň, aby ste sa rozhodli do 5 sekúnd, ktorú z tých dvoch vecí chcete „zastreliť“. Čiže vybrať tú menej dôležitú, bez ohľadu na morálku či iné dôsledky. Inak stlačí spúšť on, namierenú na vás. Bez výnimky. Ako sa v tomto prípade rozhodnete?

Rozhodnutie možno bude ťažké, možno nemorálne, možno nečakané. Pretože v ohrození života si človek veľmi rýchlo vyberie, a nezaťažuje sa domnelými strachmi. Pretože mu ide o život, a ostatné strachy pri tom vyprchajú ako toluén pod mostom. S tým, že v žiadnom ohrození života v tomto prípade nie ste. Len si to predstavíte, čo stačí vašej mysli na to, aby okamžite konala. A čokoľvek vyberiete ako dôležitejšie, si okamžite zapíšte. Aby ste to nezabudli. A podľa toho ihneď preusporiadajte svoj zoznam priorít.

Ak narazíte na ďalšiu dvojicu, medzi ktorou sa neviete rozhodnúť, tak toto cvičenie opakujte. Takto za pár minút dôjdete k zoznamu priorít, kde je na každej priečke len jedna vec. A najmä sú konečne usporiadané podľa dôležitosti, od tej najdôležitejšej po tú najmenej dôležitú.

A táto informácia má pre vás cenu zlata

Prečo cenu zlata? Pretože keď viete, čo je dôležité, tak sa viete okamžite rozhodnúť v každej jednej situácií, čo robiť a čo nerobiť. Alebo či danú príležitosť využiť alebo nevyužiť. Hore uvedený zoznam si prvé dni noste so sebou, dokým si ho nezapamätáte. A keď budete váhať viac ako zopár minút, tak si ho vytiahnite, a pozrite si, čo je vo vašom živote dôležité. Pretože tento zoznam hovorí nie o tom, čo je všeobecne dôležité, ale o niečom oveľa, oveľa dôležitejšom – čo je dôležité PODĽA VÁS. A čo vám ukazuje cestu v živote ako maják na mori počas búrky. A čo vám časom umožní mať váš vysnený život, ak vytrváte. Pretože dosiahnuť sa dá všetko, ak človek vie čo chce a ide si za tým. Ak ste si spravili hore uvedený zoznam priorít, tak prvý krok na ceste k tomu ste už práve spravili. A ďalšie si výrazne uľahčili. A od tohto momentu je na vás prokrastinácia krátka. Pretože už neexistuje. A na slovo „prokrastinácia“, aj na ďalšie nezmysly, môžete rovno zabudnúť.

Môžete sa samozrejme rozhodnúť aj inak

Nemusíte urobiť absolútne nič. V tomto živote musíte len zomrieť. A aj to je v kontexte dnešného pokroku celkom otázne. Čiže nemusíte si spísať ani poriadny zoznam priorít. A viete, čo sa potom stane? Absolútne nič. Budete otáľať ďalej. Zožierať sa a preklínať sa, a neskôr svoju negativitu šíriť aj vo svojom okolí. Časom sa utešovať alkoholom, ak to už náhodou nerobíte. A celé to pôjde už len dolu vodou. Lebo ten, kto nevie čo chce, tak tomu ani vlastná mater nerozumie. Už naši predkovia hovorili, že kto otáľa, ten nemá.

Takže vo vlastnom záujme urobte hneď teraz dve veci – prestaňte používať slovo „prokrastinácia“ a iné zvrhlosti, a nahraďte ho slovom „otáľanie“. A spíšte si zoznam priorít, kde na každom riadku bude iba jedna. Usporiadaný od najdôležitejšej veci po najmenej dôležitú. Takto už otáľať nikdy nebudete. Jedine že by vám to naozaj chýbalo. Ale máte na viac. A predpokladám, že keď to už viete, tak to už ako každý normálny človek už nikdy robiť nebudete.