V posledných mesiacoch sa na nás hrnú strašidelné správy. Strašia nás vírusmi, zastrašujú nás pokutami a „opatreniami“, a vyhrážajú sa ako nikdy predtým. A väčšina ľudí si to nechá a upadá do strachu a paniky. Nevedia však jednu zásadnú vec – že im strach ničí imunitu, a ohlupuje ich. A čím ďalej v ňom zotrvávajú, tým viac podporujú to, čo nechcú. Následné ochorenia a zvyšovanie štatistík idú ruka v ruke ako na páse. A pritom stačí len málo, aby sa to dalo zastaviť.
Strach je prirodzená reakcia
Strach je reakcia a emócia, ktorú sme vraj zdedili ešte od svojich pradávnych zvieracích predkov. Je to jeden z mechanizmov, ktorý vo zvieracej ríši slúži ako mechanizmus na záchranu života, a ochranu pred poškodením organizmu. A človek síce v evolúcii pokročil oveľa ďalej ako zvieratá, ale „dedičstvo“ v podobe strachu si ponechal. Respektívne, rozvinul aj to. A preto si strach rozvinul do rôznych ďalších podôb, ako napríklad úzkosť, stres, nervozita, panika, hnev, paralýza, psychóza, sklopenie hlavy, podvolenie sa, či mnohých ďalších. A pôvodná zvieracia reakcia ide proti nemu ešte viac, ako u tých zvieracích predkov.
Čo spôsobuje strach v tele
Ak nás niečo vystraší, tak to v tele spúšťa množstvo procesov. V mozgu to spúšťa stres, ktorý sa môže, ale nemusí navonok prejaviť. A stres slúži na to, aby telo pripravil do boja proti alebo na útek pred vnímanou hrozbou. Mozog následne pomocou nervovej, hormonálnej a iných sústav začne spúšťať ďalšie procesy v tele. Začnú sa vylučovať stresové hormóny, stiahnu sa cievy v centre tela, aby sa viac krvi dostalo do končatín (kvôli plánovanému boju/úteku), a stlmia sa všetky procesy, ktoré nie sú životne dôležité pre prežitie. Z človeka sa takmer doslova začne stávať zviera, ktoré reaguje pudovo, podobne ako jeho predkovia. Ak teda tomu nechá voľný, neriadený priebeh. A celé to ide proti nemu.
Ak však vie ako na to, tak sa vie tomu vyhnúť a takúto reakciu buď minimalizovať, alebo vôbec nespustiť. Väčšina ľudí však vôbec nevie ako na to, a začne si pod sebou píliť konár. Preto si teraz rozoberieme podrobnejšie, čo sa deje pri strese.
Stresové hormóny
Pri strese sa vylučujú stresové hormóny, napríklad kortizol či adrenalín, ktorých účel je okrem iného pripraviť telo na intenzívnu nadmernú fyzickú aktivitu, pretože očakáva boj, alebo útek. Pričom situácia, ktorá ju vyvolala, z objektívneho hľadiska nemusí vôbec vyžadovať boj ani útek. Stačí, že ju daná osoba tak iba vníma. Stres je totižto podvedomá reakcia, a podvedomie nevie rozlišovať medzi vypredstavovanými a skutočnými situáciami. Takže keď vám niekto v televízii už 100x povie, že proti vírusu treba bojovať, či všetkých čo majú iný názor treba pozatvárať, tak podvedomá príprava na boj spustí rovnakú stresovú reakciu, ako keby sa na vás práve rútil gepard. Podvedomie nerozpoznáva vypredstavované vs. skutočné situácie. Podvedomie tupo koná.
V tejto situácii je však podstatné, čo robia stresové hormóny s telom. Na jednej strane zvýšia srdcový tep a zrýchlia spracovanie informácií v mozgu. Aby telo bolo schopné konať rýchlejšie. Má to však jeden háčik. Telo má obmedzené energetické aj chemické zdroje, a keď má ísť niečo okamžite rýchlejšie alebo lepšie, tak niečo iné musí ísť pomalšie alebo horšie. Čiže keď presunie viac zdrojov do boja, tak musí ubrať zdroje v tých oblastiach, ktoré nie sú potrebné pre boj. Lebo v danom momente nevie robiť nič iné, ako presúvať zdroje z jedného miesta na druhé.
Preto telo začne vypínať, spomaľovať a obmedzovať procesy, ktoré nepotrebuje pre boj a pre základné prežitie. A to je de facto všetko, čo nás odlišuje na fyzickej úrovni od zvierat, plus čo obmedzujú aj zvieratá v takýchto situáciách.
Kaskáda vypínania
Ako prvá na odstrel ide logika a viac-menej všetky funkcie mozgu, ktoré máme navyše oproti zvieratám. Mozog obmedzí všetko logické myslenie, a prepne človeka do režimu „bojuj, alebo uteč“. A podľa svojich aktuálnych možností začne bojovať, alebo utekať. Aj keď len vo svojich predstavách. V takomto stave človek iba pudovo koná, a nevie robiť nič viac ako primitívne rozhodnutia. Vyššie funkcie ako rozmýšľanie nad alternatívnymi riešeniami, posudzovanie objektívnosti situácie, či nebodaj strategické myslenie sú zablokované. O vyšších schopnostiach, ako tvorivosť či schopnosť riešiť situácie z nadhľadu a bez boja, nemôže byť ani reč. Nie je to absolútne potrebné pre boj, takže sa to vypne, aby zostalo viac zdrojov pre boj.
Človek v stave stresu a boja vďaka tomuto začne mať tzv. tunelové videnie, a vidí iba jednoduché riešenia, a je schopný len primitívne jednoduchých reakcií. A aj keď skončí tá situácia, tak trvá ešte niekoľko hodín, kým účinok stresových hormónov pominie. To sa prejavuje tak, že po silnom boji/úteku človek ešte doslova cíti adrenalín, a ešte dlhší čas sa chveje, potí a rýchlejšie dýcha.
Strach ničí imunitu
Závažnejšia je však ďalšia reakcia tela na strach a stres. Niektoré stresové hormóny vypínajú imunitu. Napríklad kortizol a jeho deriváty. Tento fakt sa hojne využíva v medicíne na odvrátenie nebezpečenstva, keď sa imunitný systém otočí voči svojmu telu. Napríklad alergici, astmatici, histaminici a podobní neboráci častokrát berú kortikosteroidy (na potlačenie zápalu spôsobeného blbnutím imunitného systému), prípadne antihistaminiká (na potlačenie účinkov histamínu). Pri transplantácii orgánov sa zasa využívajú stresové hormóny na potlačenie imunitnej reakcie v prvých dňoch, aby imunitný systém človeka nebojoval proti novému orgánu, pretože z jeho pohľadu to je cudzie tkanivo v organizme. Potiaľto povedzme fajn.
Problém je však v tom, že tie isté stresové hormóny sa do nás vyplavujú pri ľubovoľnom strese, a takmer ľubovoľnom strachu. Čiže keď sa začneme strachovať, tak kaskáda procesov v tele začne vypínať imunitu. A čím viac sa strachujeme a stresujeme, tým viac a rýchlejšie sa vypína naša imunita. Ako príprava na boj a útek. Či už fyzický, alebo len v našej hlave. A aj preto sú vystresovaní ľudia tak často chorí. A nielen oni, ale hocikto, kto sa dlhodobe strachuje a stresuje. Využívajú silné procesy svojho tela proti sebe. A v takomto stave, keď sú obranné hrádze dole, sa na človeka nalepí kadejaká háveď. Vrátane tej, proti ktorej bol dovtedy bez problémov úplne odolný. A v takomto prípade je aj medicína úplne bezmocná.
Dôsledky, keď strach ničí imunitu
Takže strach vypína imunitu. Ak je to len na chvíľku, tak by to až tak nemalo vadiť. Telo má záložné imunitné nástroje. Ak je to však dlhodobé, tak strachovanie sa a stresovanie sa je najspoľahlivejší spôsob, ako si zničiť imunitu. Takto teda strach ničí imunitu. Navyše, ak to trvá už týždne, mesiace či roky, tak mnohí ľudia si vyvinú závislosť od stresových hormónov. A po pominutí strachu a stresu sa kvôli tomu cítia, že nie sú „vo svojej koži“.
Takže si dávajte pozor, keď vás niekto straší. Strach z nás robí zvieratá, a ak konáme v strachu, tak konáme ako zvieratá. Sme náchylnejší na rýchlejšie, hlúpejšie, pudovejšie a nešťastnejšie riešenia. Ktoré niekedy až s odstupom času začneme ľutovať, keď nám už funguje logika a obzrieme sa späť, že či to nešlo spraviť aj inak. Išlo, len v stave strachu sme mali vypnutú logiku aj tvorivosť, a teda sme nemysleli, ale konali. Častokrát podľa „riešenia“, ktoré nám niekto vopred pripravil. Alebo na ktoré sa niekto, kto v nás vyvolal strach, vopred pripravil.
Vystrašená populácia je najľahšie ovládateľná populácia. A zároveň najnebezpečnejšia, ak ju ovládajú psychopati. Čo je v zdokumentovanej histórii takmer vždy nerozlučná dvojica. Napríklad ako to, čo sa teraz deje, a čo nemá ďaleko od nástupu nacistov, komunistov či iných diktátorov k moci.
Ako zvládať strach?
A ako zvládať strach? Na to existujú mnohé techniky. Niektoré účinnejšie, niektoré menej účinnejšie. Podstatné je nenechať sa vystrašiť, za žiadnych okolností. A ak sa už náhodou necháme – všetci sme len ľudia – tak si potrebujeme vytvoriť návyk, ako stlmiť emócie čím skôr. Napríklad v knihe NEŽER ŠALÁT uvádzam hneď niekoľko spôsobov na to, ako zvládať strach aj emócie. Vrátane tých, ktoré mi zafungovali na 100% počas roka 2020.
Dávajte si teda pozor na strach. Strach ničí imunitu, a ohlupuje nás. A keď nás niekto vystraší na smrť, tak sa necháme zmanipulovať aj do toho, čo sme pôvodne nechceli. A po čase to ešte aj očakávame od ostatných.
Čerstvé príklady dôsledkov strachu
Ako čerstvé príklady uvediem:
- strašenie o smrteľne nebezpečnej chorobe, z ktorej všetci zomrieme (aj po roku strašenia žije viac ako 99% ľudí),
- nosenie rúšok z obavy pred nakazením sa (čo je rovnako účinné, ako použiť sieťku z futbalovej brány na ochranu proti komárom, aj podľa WHO),
- strach z podania ruky (doteraz nebolo preukázané, že vírusy sa šíria podávaním rúk – iba baktérie),
- nekončiace domáce väzenie so stále sa meniacimi podmienkami (vypeknené ako „opatrenia“ či zákaz vychádzania),
- povinná vakcinácia experimentálnymi vakcínami (ktoré si nakoniec dajú aj tí, čo ich nechceli, len aby od toho mali pokoj),
- zastrašovanie pokutami za nepodvolenie sa (z ktorých sú mnohé protizákonné),
- a mnohé ďalšie.
V extrémnej forme sa strašenie používa s vyvolaním tak veľmi nepríjemnej situácie, že sú ľudia v zúfalosti ochotní spraviť čokoľvek, len aby to už konečne prestalo. Toto využila každá jedna diktatúra pri nástupe k moci. A keď sa ľudia dostatočne podvolili, tak zrazu bolo všetko v poriadku a strašenie prestalo. Pričom v okolitom svete sa objektívne nezmenilo nič. Len sa využili základné ľudské pudy proti ľuďom samotným.
Nebojte sa – strach ničí imunitu
Preto sa nebojte. Strach ide len proti vám. Strach ničí imunitu, vypína logiku, kazí vzťahy, a má ešte mnoho ďalších negatívnych dôsledkov. Spraví z vás bezmocné obete, bez imunity a bez logiky, pripravené „na odstrel“. Namiesto toho takýchto ľudí, ktorí vás strašia, ignorujte. Z dlhodobého hľadiska budete za takéto rozhodnutie nesmierne vďační.