Toxické myslenie má zhubné následky na našu psychiku, a neskôr sa s istotou prejaví aj na tele. Napriek tomu ho však „praktizuje“ väčšina ľudí, a ani pritom nevie, že to robí. Ako sa však toto správanie prejavuje, a čo proti nemu urobiť?
Toxické myslenie je jedovaté myslenie, a ako každý jed nám škodí. V tomto prípade ale jedom nie je fyzický jed, ale naše myšlienkové pochody. Ktoré sa síce ťažko predstavujú, ale vďaka tomu, že sú naše, si ich viete predstaviť ako jed vyrobený presne na mieru pre vás. Čo je dosť blbé, ale tak to je. A vďaka tomu je tento jed aj nesmierne účinný. Ak o ňom neviete, tak sa postupne otravujete, až do bodu, keď sa z vás stane Napoleon – človek, ktorý na otravu azbestom zomieral dlhé roky.
Toxické myslenie a jeho prejavy
Táto otrava sa však vo vašom prípade nezačne prejavovať hneď fyzicky. Začne sa prejavovať napr. ako:
- zvýšená únava bez objektívnej diagnózy,
- prestáva sa vám čoraz viac dariť, a máte čoraz viac problémov,
- sťažovanie sa a nadávanie na všetko naokolo,
- obviňovanie,
- strata väčšieho množstva priateľov v posledných mesiacoch,
- depresie, paranoje a pocity, že svet ide skončiť, resp. že veci sa len zhoršujú,
- rôzne „choroby“ bez objektívnej diagnózy (keď vás lekári vyšetrili a nič nenašli), ako napr. točenie v hlave, nechutenstvo do jedla, strata sexuálneho apetítu, a pod.
Psychická epidémia
A čo je horšie, veľakrát je toto toxické myslenie nákazlivé, niekedy až epidemiologicky. V tomto prípade sa však epidémia neprenáša vírusmi, ale zlou energiou vysielanou na svoje okolie. Všimli ste si niekedy, aké nákazlivé je napr. sťažovanie sa? Stačí, keď sa niekto naokolo začne sťažovať, napr. na to, aké neprávosti páchajú politici. Ak sa neustriehnete (čo väčšina ľudí nerobí), tak ani neviete, a za pár sekúnd ste vtiahnutí do víru sťažovania sa. Mohli ste mať dobrý deň, ale v priebehu pár minút sa to obráti, a začnete sa sťažovať nielen na politikov, ale aj na kolegov, na firmu, na rodinu či na počasie.
Kde je zdroj problému
Tu je však dôležité, že sa to neobrátilo samo. Obrátili ste to vy sami, tým, že ste dovolili do svojej mysle vniknúť jedovatej energii. Ktorá – keď pred sebou nemala bariéru – našla práve nového hostiteľa, a začína ho postupne otravovať a požierať, aby prežila. A vy máte z dobrého dňa zrazu jeden z najhorších.
Dnes je moderné hľadať vinníka všade naokolo, len nie v sebe. A riešiť to zázračnými doplnkami výživy, bylinkami, mastičkami či zdravou stravou. Čo problém síce na nejaký čas oddiali, ale zároveň sa postará o to, aby vybuchol neskôr vo väčšom merítku. Pretože vinník tentoraz nie je v okolí, ale priamo v nás. A dokým nie sme si ho vedomí, tak sa postupne, ale isto čím ďalej tým viac otravujeme. A ako už platí vo veľa prípadoch, tak vás vie dostať do hrobu oveľa rýchlejšie, ako bolo pre vás tam hore plánované. Preto je dobré hneď teraz to začať riešiť. A prenechať toxické myslenie iným.
Ako zvládnuť toxické myslenie
Samotné riešenie začína v uvedomení, ako tento svet funguje. Bez toho vám zbytočne budem hovoriť, že myslite pozitívne, lebo aj tak to nebude mať žiaden efekt. Maximálne tak z toho budete 2 dni nabudení ako po tlieskacom a hopsacom motivačnom seminári. Ale kostlivec zostane v skrini, a bude zapáchať čoraz viac.
Prvé uvedomenie spočíva v tom, že život je tu pre nás, a nie proti nám. To znamená, že veci sa dejú pre nás a nie proti nám. Takisto že problémy sú tu pre nás a nie proti nám. Vysvetliť toto celé, prečo to tak funguje, by vydalo aj na knihu, takže zatiaľ si iba zapamätajte a predpokladajte, že to takto funguje. Každý z nás má totiž stanovené jedinečné ciele a orientačný plán, čo má v tomto živote dosiahnuť. V ktorom sú problémy iba nástrojmi na ich dosiahnutie. Síce o tom nevieme, ale to je len súčasť hry. Ako by sa vám však páčilo, keby ste išli na film do kina, a vedeli by ste dopredu, ako dopadne?
Čo na to máme
Preto ani my nevieme, čo je pre nás plánované. Máme však intuíciu a slobodnú vôľu. Kde intuícia či naše pocity sú navigačným majákom, kade máme ísť, a slobodná vôľa je nástrojom, ktorým sa môžeme rozhodovať, ako to budeme realizovať. A preto buď vieme von z každej jednej situácie, alebo sa môžeme ľutovať a neriešiť to, aj keď na to máme už všetky potrebné prostriedky. Síce ešte nevieme ako, ale opäť – keď idete mestom v noci na svojom aute, tak čakáte na začiatku mesta, kým sa všetky semafory na celej ceste prepnú na zelenú? Alebo idete semafor po semafore a proste prejdete, keď na ňom naskočí zelená, aj keď na ďalších 20 je ešte červená, alebo ešte vôbec neviete, aká farba tam bude, keď tam ešte len prídete? Preto aj v živote musíme ísť krok po kroku, s dobrým zámerom, a nezlomnou vierou. A vďaka tomu dokážeme divy.
A jedným z tých divov je aj to, že sa dokážeme zbaviť toxického myslenia. Prvým krokom je uvedomiť si, že sa tým sami otravujeme. A že v tomto prípade sú otravou všetky myšlienky ako sťažovanie sa, depky, či pesimizmus. Čiže všetky myšlienky, ktoré nie sú pre nás konštruktívne, ale nás len ubíjajú. A keď vieme, že to vo vlastnom záujme nemáme robiť, tak to časom aj prestaneme robiť. Jedine že by ste mali radi sado-maso….
Ako si vybudovať obranu
Druhým krokom je vybudovať si poriadnu obranu. Princíp je jednoduchý, ale bude vyžadovať postupný tréning, lebo na prvýkrát to určite nedáte. A pri jeho prvom výskyte hneď aj uvidíte, prečo. To však nemá byť výhovorka, prečo od toho odstúpiť, práve naopak – viete dopredu o jednej vlastnosti „nepriateľa“. A keď o nej viete, tak už dopredu viete aj to, čo s ňou urobiť. V tomto prípade – vydržať.
Obranu si vybudujeme tak, že prestaneme reagovať na sťažovanie sa a pesimizmus naokolo. Alebo si z toho začneme robiť srandu, aby sme si tým kompenzovali stratu doteraz dobrej nálady. Prípadne sa môžete naučiť stočiť tému rozhovoru na nejakú inú. Keď sa napr. nejaký neborák pred vami začne sťažovať na Fica, či na nejakého iného „satana“, tak nereagujte. Keď totiž potvrdíte človeku jeho názor, tak ste sa práve chytili do pasce, a už sa v tom veziete. Keď človeku nepotvrdíte jeho názor, tak už nebudete taký dobrý kamarát, resp. už pomaly začnete vypadávať z party. A čo je dnes ešte obľúbenejšie ako za komunizmu – ako na človeka s iným názorom na vás začnú hneď útočiť. Neverili by ste, koľko takýchto psychopatov máte vo svojom okolí…
Preto ani nepotvrdzujte daný názor, ani ho nevyvracajte. Proste naňho iba nereagujte. A namiesto toho sa pokúste stočiť rozhovor na inú tému. Každý človek má minimálne 2 témy, o ktorých vie hovoriť od rána do večera, ak má publikum – o sebe, a o deťoch. Takže ak sa takýto neborák začne na niečo sťažovať, tak mu povedzte niečo v štýle „No jo, ale čo s tým už narobíme…. A ako sa majú deti?“ Prípadne tú otázku nahraďte niečím ako „A čo sa ti tento rok podarilo spraviť?“. Nepýtajte sa, ako sa človeku darí, lebo na to viete už dopredu klasickú slovenskú odpoveď. Ktorá je len ďalšou formou sťažovania sa. A otravovania sa.
Tréning
Nereagovanie však budete musieť nejaký čas trénovať. Každý máme svoje interné spúšťače, a najmä názory od niektorých veľmi dobrých kamarátov či známych si pripúšťame k srdcu. Kde schválne hovorím „pripúšťame si k srdcu“ – čo znamená, že ich pri-púšťame do svojho vnútra, dávame dole stavidlá, a necháme tomu bordelu vykuchať nás priamo zvnútra. Preto budete potrebovať nejaký čas trénovať, a život – keď bude vidieť, že to zvládate – niekedy zvýši ešte trochu obtiažnosť. Nikdy ju však nezvýši viac, ako ste schopní v danom momente zvládnuť.
Takže vytrvajte, a ovocie úspechu sa dostaví. Možno vás začne vaše okolie považovať za prehnaného optimistu, alebo možno len zrazu všetci budú radšej vo vašej prítomnosti. Pretože sa nebudete vzájomne požierať toxickou energiou sťažovania sa, a namiesto toho budete robiť niečo pozitívnejšie. Takisto vás časom prekvapí to, že si to začne všímať vaše najbližšie okolie, najmä rodina, a začnú sa pýtať, čo sa stalo, lebo „predtým ste takí neboli“. Na to proste tiež len nereagujte 🙂
Prečo je to tak
Každý slabší jedinec sa vás totižto snaží stiahnuť na svoju úroveň, podobne ako „energetickí upíri“, aby získal energiu na živenie obludy vo svojom vnútri. Ktorú si síce vyrobil sám, ale to nie je už váš problém. Jednoducho stočte tému konverzácie na niečo pozitívnejšie, ako sme si ukázali vyššie. A ak tá osoba bude točiť tému rozhovoru naspäť (napr. dôchodci, ktorým sa stala „veľká neprávosť“), tak buď odíďte, alebo povedzte danej osobe, aby s tým prestala, lebo vás to nezaujíma. Vo väčšine prípadov by to malo stačiť.
Takto sa tomu vyhnete, a ochránite si svoju dobrú energiu. A že to za vás možno schytá niekto iný? Áno, môže sa to stať. Ale nie ste Ježiš Kristus, aby ste spasili tento svet. V prvom rade by ste mali riešiť vlastné problémy, a keď sa raz náhodou znova narodíte ako boží syn, tak môžete riešiť aj celý svet. Nie je to sebecké, ako by sa to mohlo zdať. Je to praktické. A najmä to smeruje vašu energiu a schopnosti na tie oblasti života, ktoré sú pre vás dôležité, a ktoré máte zvládnuť. A až raz toto zvládnete, tak raz môžete skúsiť riešiť aj všetko ostatné. Život je na to zvyčajne ale príliš krátky.
Ako ďalej
Takže takto sa prejavuje toxické myslenie, a takéto sú jeho následky. A najmä, pomocou zjednodušeného návodu v tomto článku sa mu viete vyhnúť bez straty tváre pred okolitým svetom. Či bez toho, aby ste spadli do všelijakých zbytočne emocionálnych situácií. Pretože ako človek máte na viac, ako len sťažovať sa a rochniť sa niekde v kúte izby v depke. A jedným z prvých krokov k tomu je zbaviť sa pliagy zvanej toxické myslenie. Ktoré pre vás nemá absolútne žiadne výhody, a vyrába vám len zbytočnú záťaž. A ak poznáte niekoho, kto veľmi dobre praktizuje toxické myslenie, tak mu ihneď prepošlite tento článok. Možno sa uvedomí, a začne so sebou niečo robiť. Odmenou pre vás bude lepšie prostredie, v ktorom budete žiť. A najmä v ktorom si budete môcť viac užívať život. No a to sa oplatí, nie? 🙂